Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine. V rodisku zakončil základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a našim najviac oceňovaným insitným umelcom, laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu…

Vystavoval na početných spoločných a samostatných výstavách doma a v zahraničí. Okrem iného samostatné výstavy mal aj vo viacerých nemeckých a talianskych mestách, ale aj v Canberre, Sydney, Melbourne a Kuala Lumpure. Za maliarsku tvorbu sa mu dostali početné ceny a uznania, spomedzi ktorých osobitne treba spomenúť Oskar za umenie a techniku v Miláne (Taliansko, 1977), Strieborný vavrínový veniec so zlatou plaketou v Kazerte (Taliansko, 1978) a Rad Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu (Francúzsko, 1985). Bol predsedom Združenia padinských maliarov Smäd.

Smäd a nedostatok vody dominovali v maliarskej tvorbe Jána Husárika. Z nich vytvoril univerzálny symbol smädu: telesného, duševného, smädu po láske a šťastnom živote. V minulosti občania Husárikovej rodnej Padiny zápasili s nedostatkom vody a trpeli smädom. Umelec to znázorňoval dopukanou kôrou pôdy, rozbitými džbánmi, sudmi… zobrazoval tiež aj šírku banátskej roviny s roztrúsenými skupinkami dedinských domcov a osobitná téma, ktorá Jána Husárika roky nadchýnala, boli dejiny Tróje. Podľa neho staroveká Homérova Trója ležala v Banáte. Svojským koloritom sa snažil vyjadriť aj pocit duševného tepla a idylickosti dedinského života.