Martin Jonáš
(Kovačica, 1924 - 1996)

Martin Jonáš patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetového insitného umenia. Narodený je 9. mája 1924 v Kovačici, kde zakončil základnú školu a kde zostal celého života žiť a pracovať, hlavne ako roľník a umelec. Bol  vedúcou osobnosťou  kovačickej insitnej enklávy a jeden zo zakladateľov Galérie insitného umenia v Kovačici. Začal maľovať ako dvadsaťjedenročný a prvýkrát vystrel plátno na výstave v Kovačici. Pokračoval v bohatej a aktívnej umeleckej práci behom celého života, účinkoval vo vyše 450 samostatných a kolektívnych výstav. Bol laureát vysokých medzinárodných umeleckých ocenení a prijal kľúče niekoľkých európskýh miest. Spoločne so Salvadorom Dalím a Renatom Gattusom roku 1978 získal zlatú medailu na veľkej medzinárodnej výstave v Taliansku.

Všetko sa začalo, keď som bol ešte malým chlapcom, skrýval som sa pod otcov veľký stôl. V rozhovoroch v rodičovskom dome, počúval som o ťažkej robote, videl som hlad a slabú úrodu – ale taktiež som sa naučil o význame štastia. Bola to moja škola (…) dobre sa pamätám na tie ťažké odpočívajúce dlane visiace až pod stôl. Vidím ich dodnes a stále maľujem.

Dom Martina Jonáša je svojrázny dokument o živote tohto umelca – steny izby, v ktorej maľoval sú pokryté fotografiami, medailami a diplomami. Police bohaté odbornou literatúrou, fascikle s rozsiahlou korešpodenciou, časopisy a noviny z celého sveta s reportážami o umelcovi – úctyhodný článkový a fotografický archív. Je tu aj zbierka obrazov, historických dokumentov, kníh a starých periodík spätých s dejinami slovenskej vojvodinskej enklávy. Mnohí milovníci umenia sa aj v súčasnosti v Jonášovom dome pristavujú, aby si pozreli jeho impozantnú zbierku. Pozoruhodná je aj zbierka Jonášových obrazov v Galérii insitného umenia v Kovačici.

Jasne, bez okolkov a detailov chcem svojími obrazmi povedať, že dve a dve sú štyri. Taký a taký je život a práca, láska a smrť, radosť a bolesť… Využívam skratku, vypúšťam všetko nepodstatné. Plátno či kresba musí strhnúť jednoduchosťou výtvarného podania i tých najzložitejších dejov a situacií.

Jonáš svojou umeleckou filozofiou a silou svojej špecifickej, pestrej a priamej maliarskej imaginácie, vytvoril štýl jedinečný aj mimo insitného umenia. Hlavnými motívmi jeho obrazov sú ľudia, sedliaci s veľkými pracovnými rukami, krokom v práci ťažkými nohami a malou groteskne znázorňovanou hlavou, v  scenografii slovenských domčekov a polí. Je to svojrázne  Jonášovo predstavenie podstaty života. Príznačná kronika ťažkej práce roľníckého života, vykreslená vlastnými životnými skúsenosťami samého maliara.

Martin Jonáš zomrel 31. januára 1996 v Kovačici, kde je na miestnom cintoríne aj pochovaný. Na jeho dome v tom istom roku za pomoci Matice slovenskej odhalená je pamätná tabuľa.

Umelecká tvorba Martina Jonáša vo fonde Galérii insitného umenia:

  1. Prezeranie vajec, 41×58, 1968, 1/568
  2. Pred domom, 35×52, 1970,2/569
  3. Dedinský zvon, 35×52, 1967, 3/570
  4. Moja Kovačica, 48×68, 1969, 22/589
  5. Usilovná žena, 68×80, 1962, 23/590
  6. Moja škola namaľovaná, 34×50, 1957, 56/623
  7. Kovačický proces, 110×160, 1957, 57/624
  8. Cholera v Kovačici, 38×27, 1971, 58/625
  9. Vystrašený kôň, 48×53, 1972, 59/626
  10. Zabíjačka, 41×81, 1967, 80/647
  11. Hra, 50×150, 1964, 110/667
  12. Návrat z drevorúbania, 70×70, 1972, 111/678
  13. Zúrivý kôň a sane, 60×100, 1977,112/679
  14. Mrvenie kukurice, 66×44, 1973, 113/680
  15. Odchod na trh, 37×61, 1969, 120/687
  16. Šťastný deň, 70×54, 1977, 121
  17. Pred slnečnicou, 66×60, 1978, 122
  18. Vdova, 62×78, 1981, 124
  19. Moja radosť, 70×54, 1981, 155
  20. Chytení, 59×42, 1986, 195
  21. Plody a ruky, 119×59, 1981, 228
  22. Banátsky obelisk, 105×41, 1988, 229
  23. Šťastie, 101×41, 1988, 250
  24. Oddych, 100×65, 1992, 305
  25. Vďačnosť, 68×50, 1990, 285
  26. Strašiak, 67×40, 1990, 286
  27. Dohoda, 50×36, 1993, 317
  28. Nedeľa, 62×34, 1994, 328