Martin Jonáš patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetového insitného umenia. Narodený je 9. mája 1924 v Kovačici, kde zakončil základnú školu a kde zostal celého života žiť a pracovať, hlavne ako roľník a umelec. Bol  vedúcou osobnosťou  kovačickej insitnej enklávy a jeden zo zakladateľov Galérie insitného umenia v Kovačici. Začal maľovať ako dvadsaťjedenročný a prvýkrát vystrel plátno na výstave v Kovačici. Pokračoval v bohatej a aktívnej umeleckej práci behom celého života, účinkoval vo vyše 450 samostatných a kolektívnych výstav. Bol laureát vysokých medzinárodných umeleckých ocenení a prijal kľúče niekoľkých európskýh miest. Spoločne so Salvadorom Dalím a Renatom Gattusom roku 1978 získal zlatú medailu na veľkej medzinárodnej výstave v Taliansku.

Všetko sa začalo, keď som bol ešte malým chlapcom, skrýval som sa pod otcov veľký stôl. V rozhovoroch v rodičovskom dome, počúval som o ťažkej robote, videl som hlad a slabú úrodu – ale taktiež som sa naučil o význame štastia. Bola to moja škola (…) dobre sa pamätám na tie ťažké odpočívajúce dlane visiace až pod stôl. Vidím ich dodnes a stále maľujem.

Dom Martina Jonáša je svojrázny dokument o živote tohto umelca – steny izby, v ktorej maľoval sú pokryté fotografiami, medailami a diplomami. Police bohaté odbornou literatúrou, fascikle s rozsiahlou korešpodenciou, časopisy a noviny z celého sveta s reportážami o umelcovi – úctyhodný článkový a fotografický archív. Je tu aj zbierka obrazov, historických dokumentov, kníh a starých periodík spätých s dejinami slovenskej vojvodinskej enklávy. Mnohí milovníci umenia sa aj v súčasnosti v Jonášovom dome pristavujú, aby si pozreli jeho impozantnú zbierku. Pozoruhodná je aj zbierka Jonášových obrazov v Galérii insitného umenia v Kovačici.

Jasne, bez okolkov a detailov chcem svojími obrazmi povedať, že dve a dve sú štyri. Taký a taký je život a práca, láska a smrť, radosť a bolesť… Využívam skratku, vypúšťam všetko nepodstatné. Plátno či kresba musí strhnúť jednoduchosťou výtvarného podania i tých najzložitejších dejov a situacií.

Jonáš svojou umeleckou filozofiou a silou svojej špecifickej, pestrej a priamej maliarskej imaginácie, vytvoril štýl jedinečný aj mimo insitného umenia. Hlavnými motívmi jeho obrazov sú ľudia, sedliaci s veľkými pracovnými rukami, krokom v práci ťažkými nohami a malou groteskne znázorňovanou hlavou, v  scenografii slovenských domčekov a polí. Je to svojrázne  Jonášovo predstavenie podstaty života. Príznačná kronika ťažkej práce roľníckého života, vykreslená vlastnými životnými skúsenosťami samého maliara.

Martin Jonáš zomrel 31. januára 1996 v Kovačici, kde je na miestnom cintoríne aj pochovaný. Na jeho dome v tom istom roku za pomoci Matice slovenskej odhalená je pamätná tabuľa.